* POBOCZA * KRAJNICE * RUBOVI * OBROBJA * POBOCZA * KRAJNICE * RUBOVI * OBROBJA * POBOCZA * KRAJNICE * RUBOVI *
POBOCZA Kwartalnik Literacko - Artystyczny         Č. 3-4 (37-38)
         December 2009
         ISSN 1505-1676
slovenská literatura, slovenská poézia

o autorovi
späť

Rudolf Jurolek

Zaokrúhlené

...

Čo nájsť, akú ešte krásu,
akú radosť?
Všetko sa už stalo.

A predsa idem,
nachádzať minulé:

sneh, stále biely,
tieň stromu, stále vľúdny,
môj dych, stále teplý:

minulosť, stále schopnú
prítomnosti,

báseň, stále schopnú
života.

 

...

Tak mi je smutno,
až by som chcel objať
prázdno.

Tak mi je smutno,
až neviem, čo si počať
a kam sa podieť.

Tak mi je smutno,
že neudržím v ústach
jediné slovo.

Tak mi je smutno,
až som si musel založiť oheň:
nech horí a láska.

 

...

Niekedy už nevládzem: najradšej
by som si ľahol do trávy a splynul
so zemou a nebom.
Nebyť – aké by to bolo božské!
Byť je ľudské.

 

...

Vietor nesie ponad polia biele chumáčiky z odkvitajúcich vŕb.
Padnú kamsi a stratia sa, hoci v sebe nesú
všetku krásu sveta.

Koľko snov vyjde navnivoč,
len preto, že realita sveta sa s nimi nezhoduje.

Ale sny sa neúnavne vracajú,
vynaliezavé, menia podoby, permutujú,
v novom a novom pokuse o večnosť.

 

...

Ajhľa: slovenský básnik.
To malé, útrpné nič.
Ani pes po ňom neštekne.
Ani mucha si naň nesadne.
Dokonalé mimikry prázdna.
A predsa, hľa, aký nezmar!

 

...

„Toto je vrchol života,“
povie istá Portugalka Sophia
a ďalej hľadá, no nemôže nájsť, cestu do raja.

Keď na to myslím, žiari slnko
vonia rozpálený asfalt,
neuveriteľne chutia lesné jahody
a v tieni starých stromov
blažene chladí vánok.

Raj niekedy míňame len o chĺpok reality,
o chýbajúci protón jasu.

 

...

Čo robím, keď nič nerobím.
Napríklad.
Škrabem sa za uchom.
Rozmýšľam. Len tak. O tom, čo mi prvé napadne.
Siakam do pokrčenej vreckovky.
Pomaly kráčam poľnou cestou.
Stretávam skupinu talianskych turistov a turistiek.
Na jednu, v hráškovom tričku, sa usmejem.
A ona na mňa.
To je všetko.

 

...

Aha, skutočnosť je aj tu,
pod mohutnými listnáčmi a borovicami,
v chvejivom jase leta: môj život.
Som tu a nemám k tomu nič dodať.
Existencia je dokonale zaokrúhlená.

 

...

Čo tam celé dni robíš? pýtajú sa.
Chodím do hôr, odpovedám,
jem lesné jahody,
dívam sa na lúky a do neba –
a som šťastný.
Čo viac môžem pre svet urobiť?

 

Rudolf Jurolek

späť

slovenská literatura, slovenská poézia